Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Písal sa rok 2009, keď sme sa s pani farárkou odhodlali na odvážnu akciu, urobiť denný letný tábor pre deti vo farskej záhrade v Prievidzi. Pozvali sme na tábor deti z našej besiedky. Každý deň sme sa zamýšľali nad jedným výrokom Pána Ježiša: „Ja som ...“. Odvtedy sa už letný tábor konal pravidelne každé leto.
Ďalšie dva roky sa tábor konal v Kľačne. Ako ústrednú tému sme si vtedy zvolili Egypt a Ester. Pre naše deti však bolo finančne výhodnejšie chodiť na denný letný tábor. Ako táborové priestory nám slúžila zborová miestnosť v kostole v Prievidzi, detské ihriská a trikrát aj fara a farská zahrada v Zemianskych Kostoľanoch. Tradične sa pred táborom medzi cirkevníkmi koná aj zbierka na materiály pre tvorivé činnosti detí a na podporu pre dobrovoľníkov na tábore. Mnohí nám takto pomohli, aby sme deťom dokázali vytvoriť čo najkrajšie aj trvalé spomienky na letné tábory.
Naše besiedkárske deti chodievali na tábory pravidelne a pred našimi očami nám vyrastali. Niektoré medzi časom tak dospeli, že sa mohli stať súčasťou dobrovoľníckeho tímu na táboroch a možno onedlho budú samé organizovať letné tábory pre nové besiedkárske detičky.
Tento rok už boli naši najmenší o hlavy vyšší od nás, vedúcich. Vždy sme pristupovali k organizovaniu táborov s veľkou bázňou v srdci, lebo vy, rodičia aj starí rodičia ste nám na týždeň zverili to najdrahšie čo máte, vaše deti. Nesmierne si to vážime a ďakujeme vám za to. Našou snahou bolo deťom pripraviť bohatý a zábavný program na každý deň. Deti na táboroch poznávali životné osudy veriacich kresťanov opísané v Božom slove v Starej i Novej zmluve. Spoznávali aj samé na sebe, že žiť svätý život nie je jednoduché, ale Božia milosť nás sprevádza na každom kroku. Zažili sme aj krušné chvíle, keď sa stratil malý Martinko Kohút a my na modlitbách a polícia na autách sme ho hľadali. Deti zažili nočnú hru - skúšku odvahy, naučili sa mnohé nové piesne, našli si kamarátov, a niektorí aj spoznali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa.
V dňoch 16. až 20. júla 2018 sa 18 detí nášho cirkevného zboru z Prievidze, Sebedražia, Koša, Handlovej, Malinovej a Novák zúčastnilo na Detskom biblickom tábore. Každý deň sme začínali modlitebným stíšením, potom nasledovali hry a súťaže. Po dobrých výkonoch bolo treba doplniť energiu a vitamíny z ovocnej desiaty. Potom bola besiedka, pozostávajúca z piesní, lekcie, kvízov a učenia zlatého verša.
Tohtoročný tábor bol ako keby symbolický desiaty s našou pani farárkou. Zvolili sme si tému „Cesta pútnika“. Deti sme učili, že život kresťana nie je ľahký, aj keď má najsilnejšieho ochrancu na svete.
Deti spoznávali,
- ako sa môžu zbaviť bremena hriechov,
- čo pre nás Boží Syn urobil,
- kto je našim nepriateľom,
- aké zbrane máme od Pána Boha, aby nás diabol nezviedol z cesty.
Deti sa naučili, že Božie zasľúbenia sú stále platné, že „On nás nezanechá a neopustí.“
Na obed sme chodili do reštaurácie, kde sa o nás veľmi dobre postarali a chutné jedlo rýchlo mizlo z tanierov vedúcich, ale aj detí. Popoludnia sme venovali tvorivým dielňam, kde deti mohli preukázať svoju šikovnosť, tvorivosť i fantáziu. Menšie deti si vytvorili zápich do kvetináča v podobe sliepočky, ovečky z kozmetických tampónov a štipcov, mimonov, sovičky a príšerky z toaletných roliek, zažehľovali korálky a tiež veľa kreslili. Väčšie deti tiež nezaháľali a vytvorili rôzne veci, ktoré môžu bežne používať - obal na kvetináč, ktorý sa dá použiť aj ako stojan na ceruzky, z drevených štipcov na prádlo podložku pod hrniec okrúhlu alebo vo forme hviezdy, tiež stojan na servítky, svietnik, kríž na stenu alebo aj kvietok z pistáciových škrupín. Popoludní nás čakal ešte olovrant – výborné koláče.
Čas sa rýchlo míňal a už sa blížil koniec tábora. A tak v piatok popoludní zostalo už len vyhodnotenie celého týždňa, poďakovanie tímu vedúcich a každé dieťa dostalo diplom a balíček s drobnosťami, ktoré mu budú pripomínať spoločné chvíle. Rozprávanie o pútnikovi, ktoré sme celý týždeň počúvali, nám ukázalo, že takými „pútnikmi“ sme my všetci. Aj naša pani farárka, ktorú poznáme roky, si prešla rôznymi cestami a teraz sa jej púť uberá smerom k Brezovej pod Bradlom. Som jej veľmi vďačná, že aj pri zhone okolo cirkevných povinností a sťahovaní sa, mala ochotu a čas venovať týždeň jej najmenším ovečkám, našim deťom. Všetci sme pútnikmi na tomto svete a sme radi, že sme mohli časť našej cesty prejsť s vami.
Za tento krásny a požehnaný týždeň musíme ďakovať predovšetkým Pánu Bohu, že nás ochraňoval, dal nám pekné počasie, ale aj deti, ktoré počúvali, aby sa čo najviac naučili a s radosťou tvorili pekné veci. A taktiež patrí poďakovanie aj nášmu sponzorovi pánovi Pavlovi Urminskému za koláče na olovrant.