Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

„Som k tebe nespravodlivý?" Túto otázku dáva hospodár robotníkovi na vinici v podobenstve Pána Ježiša. Táto otázka bola aj témou Ekumenického svetového dňa modlitieb v Kremnici, ktorého sa zúčastnil spevokol nášho cirkevného zboru a niektorí členovia zboru.
Keď nám brat kaplán tlmočil pozvanie brata farára z Kremnice zúčastniť sa bohoslužby na Svetovom dni modlitieb v Kremnici, boli sme milo prekvapení. Málokto od nás do tohto zboru už zavítal a veľa sme o ňom nevedeli. Nikto z nás si neuvedomuje, že je to náš susedný zbor. Má podobné zloženie ako náš zbor, postihuje celý okres. Zahŕňa Kremnicu, Žiar nad Hronom a ďalších dvadsať deväť obcí.
3. marca 2017 o 16. hodine sme sa stretli pri fare v Kremnici, spevokol a ďalší členovia zboru. Prijali sme pozvanie na krátke pohostenie a bratia a sestry zo spevokolu si išli precvičiť piesne. My ostatní sme obdivovali krásny kostol. Spoločne sme si v kremnickom kostole potvrdili pravidlo relativity. Všetkým sa nám zdá, že naše kostoly v Prievidzi a Zemianskych Kostoľanoch sú chladné. Zistili sme, že to nie je až také studené ako si myslíme. Kostol v Kremnici je: „nádherný a mrazivý", ako ho nazval domáci brat farár. Je to preto, lebo je kamenný a úplne bez kúrenia. Ale ja by som ho nazval aj útulný. Možno vám to do tohto opisu nesedí, ale v laviciach boli teplé deky, do ktorých sme sa počas bohoslužieb zabalili. Dávalo to nielen pocit tepla, ale aj útulnosti a určitého rozmeru romantiky, ktorý sa ťažko opisuje a treba ho len zažiť. Ale podnetov, ktoré nás zahriali, bolo omnoho viac.
Hriala nás radosť zo spoločenstva bratov a sestier nielen v kostole, ale i v celej Pánovej cirkvi. Dokonca aj so sestrami s Filipín, ktoré program pripravili. Sestrám z domácich zborov sa výborne podarilo predstaviť ťažký život žien na Filipínach.
Bohoslužby boli výborne pripravené, modlitby boli konkrétne za potreby sestier z Filipín a organizácii, ktoré im pomáhajú. Rovnako aj zbierka, do ktorej sme prispeli, bola adresná na pomoc sestrám z Filipín. Jednotlivé vstupy boli predelené piesňami nášho spevokolu. Vďaka Bohu za Mirku a ochotné sestry a bratov zo zboru. Ich vystúpenie bolo ozaj krásne. Stretli sme sa s veľkou vďakou a uznaním od všetkých zúčastnených. Náš zbor sa dostáva do povedomia ako: „zbor s tým výborným spevokolom".
Ďalší spôsob, ktorým sme sa zahriali bol spev. Nie obrazne, ale doslovne, nakoľko sme spievali pieseň Halelu, Halelu, Halelu ..., kde časť verša spievajú ženy a druhú muži. Ktorá skupina spieva tá stojí a druhá sedí, potom naopak. Časti veršov sa rýchlo striedali a my sme podľa toho vstávali a sadali a spievali, až sme sa zahriali.
Kázňou slova Božieho poslúžila sestra farárka a seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Mgr. Katarína Hudákova. Vo svojej kázni nám vysvetlila, že niektorí ľudia z Kremnice razia mince a pri ich výrobe sa môžu zamysleť: „Bude táto minca použitá spravodlivo?" Aby sme si pamätali tieto bohoslužby a slová, ktoré sme počuli, všetci sme dostali zrnká ryže, ktoré nám tento deň budú dlho pripomínať.
Po bohoslužbách sme strávili spoločné chvíle s domácimi zboru a s ostatnými prítomnými na spoločnom pohostení. Na záver sme si spravili prehliadku nočnej Kremnice.