Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

V toto milé sobotné ráno sme už o 08:00 stáli na parkovisku vo Fačkovskom sedle a pozerali sa na cieľ, ktorý sme si vytýčili – Malofatranský Kľak, jeden z najkrajších výhľadových kopcov na Slovensku. Stretli sme sa ako zástupcovia takmer všetkých generácií, od žiakov základnej školy až po tých, ktorí už si užívajú dôchodcovské prázdniny. Na sedlo pod Reváňom to bola celkom slušná fuška, skoro ako do schodov, hádam aj preto sme si tu dali prvý dlhší oddych, usušili prepotené tričká a doplnili hladinu cukru v organizme. Potom už to bola až na vrchol celkom príjemná hrebeňovka. Na samom vrchu už to bola pohodička, síce fúkalo, opar nám znížil viditeľnosť a pokazil výhľad, ale hrial nás pri srdci dobrý pocit zo zvládnuteho výstupu ... no a tých, ktorí sú dospelí, hrial aj vrcholový štamperlík slivovice od brata kaplána, keďže mal v ten deň meniny. Keďže sa však v okolí začli vytvárať búrky, rozhodli sme sa ísť čím skôr späť do bezpečia našich áut. Pri zostupe nám aj spŕchlo a tak sa chodník, ktorým sme zostupovali zmenil na dlhé blatové klzisko a niektorí z nás aj vyskúšali jeho tvrdosť, vďaka Bohu bez úrazov. Domov sme sa vrátili s množstvom nových zážitkov, na ktoré budeme určite dlho spomínať.