Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Sestry a bratia, sú to práve dva roky, čo pri tomto podujatí bola predmetom príspevku postava Rút. Ja som dnes opäť siahol po tejto starozmluvnej knihe, avšak postavou, ktorej sa chcem venovať je Noémi, Rútina svokra. Z vlastnej skúsenosti mnohých z nás i z poznania okolia vieme, že vzťahy medzi svokrou a nevestou nebývajú vždy najlepšie, v tých lepších prípadoch skôr neutrálne, hlavne ak sú tieto ženy ďalej od seba.
V tomto biblickom príbehu je to však celkom inak. Noémi, potom, ako prišla o všetkých svojich najbližších, stráca vieru. Nie v Boha, ale vo svoj vzťah s Bohom, keď predpokladá, že ju opustil. Zostáva sama, bez manžela a obidvoch synov, ktorí umreli. Nezanechali po sebe nijaké potomstvo, ktoré by mohlo Noémi povzbudzovať do ďalšieho života. Zostávajú jej „len" nevesty a návrat z moábskych plání do rodného Betlehema. Presviedča obe nevesty, aby sa vrátili do svojich rodín. Orpa to nakoniec aj urobí, avšak Rút jej vyznáva dcérsku lásku a ochotu byť s ňou po všetky dni jej života. Rút sa jej stáva nielen dcérou, pre ktorú Noémi opäť nachádza zmysel svojho bytia, ale aj povzbudením jej viery a vzťahu s Hospodinom. Materinská láska nachádza odozvu v nevestinej poslušnosti a láska sa stáva obojstrannou.
No a záver najlepšie dokreslia slová z tejto knihy, konkrétne verše 13. až 17. zo 4. kapitoly: Potom si Bóaz vzal Rút a stala sa jeho ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin spôsobil, aby počala a porodila syna. Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je požehnaný Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel odkupujúceho príbuzného, a nech sa jeho meno oslavuje v Izraeli. On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov. Potom Noémi vzala chlapca, položila si ho do náručia a bola mu pestúnkou. Susedy mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Óbéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.