Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

V neskorý jesenný, presnejšie posledný novembrový, deň sme sa vybrali na výlet do Svätého Antona a Banskej Štiavnice.
Po počiatočných zmätkoch, keď sme skoro zabudli doma manželov Kunešovcov, ktorí mali nastúpiť v Zemianskych Kostoľanoch, sme šťastne zvládli vyčkávanie, kým nás dostihnú na svojom aute a vyzdvihli aj ostatných účastníkov v Prievidzi - no a potom už, hor sa, v ústrety zatiaľ zamračenému daždivému ránu a mierne zasneženým cestám.
Cestu sme však mali nad očakávanie výbornú a na prehliadku kaštieľa sme prišli v presne dohodnutú hodinu.
Myslím, že všetci účastníci, či mladší, či starší, by súhlasili s mojím názorom, že sme boli uchvátení umením a majstrovstvom, tak niekdajších obyvateľov kaštieľa, ako aj všetkých zručných remeselníkov a robotníkov, ktorí pre nich toto obydlie a všetky veci v ňom vytvorili a znovu sme si potichu museli povzdychnúť, napríklad pri pohľade na obrazy, či priamo maľbu interiéru na stene s celkom jasným trojrozmerným efektom: kamže sa všetko toto majstrovstvo z dnešného ľudstva vytratilo?
V závere prehliadky sme si ešte pozreli poľovnícku expozíciu, kde sme si už mohli urobiť aj zopár snímok a poobzerať, aká všakovaká fauna že sa stala korisťou tunajších lovcov.
Tesne pred poludním sme sa vďaka milému vodičovi nášho autobusu bezpečne presunuli do Banskej Štiavnice, kde nás už presne podľa dohody pred evanjelickým kostolom očakával pán farár Róbert Mišových, ktorý nám napriek tomu, že je na tomto mieste ešte len tri mesiace, podal vyčerpávajúci výklad histórie tamojšieho zboru i samotného kostola a nesmierne vľúdne a ochotne odpovedal na každú našu otázku. Tiež nám pri odchode odporučil možné ďalšie ciele potuliek po meste.
Nuž sme sa teda pobrali, teraz už neorganizovane, do ulíc mesta a každý si našiel ešte niečo svoje. Tí menej kondične spôsobilí už boli radi, keď sa usadili na pohodlných sedadlách útulnej reštaurácie a mohli popreháňať ochotné čašníčky, no a kto chcel, našiel ešte viacero cieľov - či už expozíciu minerálov a výstavu modelov starých banských strojov a zariadení, alebo si pozrel Nový zámok, výstavu Betlehemov, a tak ďalej, no a všetci videli neprehliadnuteľné súsošie na Trojičnom námestí. K tomu všetkému bola popoludňajšia Banská Štiavnica zaliata lúčmi neskorého jesenného slniečka, preto všetky výhľady boli čarovné a nezabudnuteľné.
O tretej popoludní sme sa pekne všetci opäť „nalodili" nášmu spoľahlivému vodičovi Ľubošovi do cestného korábu a on nás bez najmenších problémov priviezol pekne domov. Dúfam, že všetci účastníci tohto zájazdu môžu so mnou súhlasiť, že bol príjemný, pohodový a odniesli sme si domov plné priehrštia nezabudnuteľných zážitkov z videného i z toho, že sme ich absolvovali všetci spolu, ako spoločenstvo.