Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

V sobotu 22. septembra 2012 kroky mnohých z nás smerovali do Zemianských Kostolian, kde sa konal zborový deň nášho cirkevného zboru. Hlavná téma stretnutia bola: „Treba sa mám znova narodiť".
Program začal o 10. hodine v miestnom evanjelickom kostole. V úvode zaznela pieseň Deň za dňom. Potom všetkých prítomných privítala sestra farárka Blanka Kostelná. Privítala aj hostí, manželov Igora a Boženu Mišinovcov zo zboru Háj.
Spoločne sme zaspievali pieseň Keď zasvitnú ranné zore (ES 374). Hrou na organe nám poslúžila Ivanka Krpelanová. Pred modlitbami mal zamyslenie brat Miloš Krpelan na text zo Skutkov apoštolov, 2. kapitoly, veršov 40. až 47. Potom nasledovali spoločné modlitby. Po nich bola na programe báseň Silvie Kučerkovej Dôvod na radosť. Záverečné slová básne sú o tom, že sme všetci jedna rodina. A aby sme tieto slová potvrdili i my, nasledovalo predstavovanie. Každý z nás povedal o sebe pár viet, aby sme sa lepšie spoznali. V prestávke deti zaspievali pesničku Na jazere je veľká búrka. Po predstavovaní nám Lydka, Ivanka a Iveta Krpelanové zaspievali pieseň Ty nám dávaš nohy jeleníc.
Po tejto časti sa deti odobrali do zborovej miestnosti, kde mali detskú besiedku. Preberali sme príbeh: „Ježiš chodí po mori". Spievali sme detské piesne a nechýbali ani hry.
V kostole mal v tom čase príhovor brat emeritný biskup Igor Mišina na text z Božieho slova podľa Jána, 3. kapitola, 7. verš: „Treba sa nám znovu narodiť". Pripomenul, že znovunarodenie je zmena myslenia na myslenie s láskou a uplatňovanie lásky v živote. Po piesni Nebeský Bože (ES 628) nám sestra Božena Mišinová rozpovedala svedectvo svojho života v službe na Božej vinici, kde nie sú dôležité dary, ale ochotné srdce a dôvera Bohu. Na záver sme si zaspievali pieseň Pane, prúdom požehnania (ES 633) a program v kostole ukončili spoločnými modlitbami.
Z kostola sme sa potom presunuli do fary, kde nás už čakal obed. Ochotné sestry Mikulášová, Findrová a Krpelanová navarili výborný guláš. Po skvelom obede si mnohí z nás posedeli pri kávičke alebo čajíku pri rozhovoroch. Ochutnali aj koláčiky, za ktoré ďakujeme sestrám Mikulášovej, Jelšovskej, Kohútovej a Mikulíkovej.
Niektorí z nás potom vyrábali vázičky servítkovou technikou, pod vedením sestry farárky Blanky Kostelnej. Deti zase zaujímala iná atrakcia. Brat Kuneš im pripravil provizórnu strelnicu. Nachystal terče, vzduchovku a náboje. To sa páčilo nielen chlapcom, ale aj dievčatám, hlavne, keď trafili do čierneho poľa na terči.
Ďakujeme Pánu Bohu za požehnanie celého stretnutia. Za ochotných bratov i sestry, ktorí pomohli s prípravou obeda i samotného stretnutia.