Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

31. október 1517 Wittenberg a ten istý dátum roku 2012 Zemianske Kostoľany. Začiatok procesu pre návrat k čistému Božiemu Slovu a pripomienka, oslava Pána, že dal silu hlavne jednému mužovi, aby tento proces, povedané dnešným jazykom, naštartoval.
Malé „okrúhliny" pre oslavu, veľký dôvod pre oslavu. Návrat k Písmu tak, ako nám ho zanechali tí, ktorí ho v Božom mene písali. Či už to boli proroci, evanjelisti alebo apoštoli. Bez príkras, barličiek, tradície a iných nánosov doby. Ale aj bez osobného uctievania tých, ktorí v procese Reformácie riskovali viac ako len svoj život. Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. (Evanjelium podľa Jána, 15. kapitola, 20. verš.) Opäť prišla doba, keď sa naplnili slová Písma.
To, že dnes môžme mať Božie Slovo v rodnej reči, že si ho môžeme čítať, len preto, že chceme, aj to je dôsledok Reformácie. Možno nám v dnešnej dobe pripadá neuveriteľné, že bolo kresťanským veriacim bránené v čítaní Biblie, ale aj vďaka Reformácii tak dnes môžu robiť aj tí, ktorých predkovia v tom kedysi bránili.
Dobrá zvesť evanjelia sa tak mohla slobodne šíriť a prinášať spásu veriacim, ktorí uverili v obeť Ježiša Krista. Jediného, cez koho vedie Cesta do večného života. Jedinej Pravdy v ľudskom živote. Prvotine Života.
Tento článok si v nijakom prípade nerobí nárok na analýzu procesu Reformácie, ktorá viedla k očiste Cirkvi, ktorú ani brány pekelné nepremôžu. Je len drobným pripomenutím, že cesta k spáse bola a je tŕnistá, hoci stačí tak málo - uveriť, že Ježiš Kristus je Boží Syn a Spasiteľ celého ľudstva. Jedine On.