Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Milé mamky, staré mamky, milé deti, ale i všetci ostatní prítomní! Chcem sa vám aj ja prihovoriť prostredníctvom starozmluvného príbehu, príbehu Rút.
Rút je veľmi krátkou knihou Biblie a môžeme ju nájsť za Knihou sudcov. Na rozdiel od historických kníh Biblie nerozpráva o veľkých a dramatických udalostiach, ktoré ovplyvnili celý izraelský národ. Tento príbeh by mohol byť považovaný za niečo malé, možno aj nepodstatné. Čo sa vlastne odohráva v tomto príbehu?
V dobe vládnutia sudcov nastal v Izraeli hlad, tak sa Elimelech sa svojou manželkou Noemi a dvoma synmi presťahovali na moabské stráne. Tam našli obživu a zostali tam bývať. Časom však zomrel Elimelech a Noemi zostala sama so svojimi synmi. Tí sa oženili a zobrali si moabské dievčatá, jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Po desiatich rokoch však zomreli aj symovia a Noemi prišla o celú svoju rodinu, zostali jej iba nevesty. Dopočula sa, že v Betleheme, odkiaľ pochádzala, už nie je hlad a tak sa rozhodla vrátiť späť do Judska. Nevesty sa vybrali s ňou, ale ona ich prehovárala, aby sa vrátili a žili so svojim ľudom. Obe sa rozplakali, Orpa sa rozhodla, že sa vráti. Rút však zostala s Noemi. Znovu ju Noemi prehovárala, ale Rút povedala: „ Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá; len smrť ma rozlúči s tebou!" Úžasné vyznanie!
Rút zostáva s Noemi z nezištnej lásky. Nerobila to preto, aby si vyslúžila obdiv ľudí, alebo aby o nej niekto napísal knihu. Robila to z lásky k Noemi.
Čo by sme robili my v takejto situácii, v ktorej sa ocitla Rút? Ostali by sme bez strechy nad hlavou, bez domova, bez jedla, alebo by sme dali prednosť istote a bezpečiu? Rút si vybrala to, čo si Boh váži. Orpa sa rozhodla rozumom, Rút sa vybrala cestou viery.
Odkiaľ Rút počula o Hospodinovi? Veď pochádzala z prostredia, kde mali celkom iných bohov. Áno, určite Noemi svedčila o svojom Bohu, ktorý koná mocné skutky.
V Matúšovom evanjeliu, 5. kapitole, 41. verši Ježiš hovorí: „Ak ťa niekto núti ísť míľu, choď s ním dve." Historické pozadie tejto vety spočívalo v tom, že rímski vojaci mohli žiadať od ľudí, aby im pomohli odniesť čokoľvek potrebné maximálne na vzdialenosť jednej míle. Mnohí ľudia, tak ako aj dnes, spravili iba to, čo je nutne nevyhnutné. Rút však k týmto ľuďom nepatrila. Rút prešla nielen jednu míľu, prešla aj dve, tri. Rút aj keď nebola pokrvnou príbuznou Noemi, spravila viac ako je niekedy ochotná spraviť dcéra pre matku. Je nám vzorom obetavej a nezištnej lásky, vzorom toho, že nemáme vo vzťahoch robiť iba to, čo sa od nás očakáva, ale máme prejsť o míľu viac. Rút dávala hojne, dávala v skrytosti. V Lukášovom evanjeliu, 6. kapitole, 38. verši čítame: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané." V tejto chvíli sa aj nás Pán Ježiš pýta: „Či chcete odísť po jednej míli? Alebo ste schopní prejsť dve aj tri?"
Rút nepotrebovala pobádanie, nepotrebovala, aby jej Noemi zdôrazňovala, že ju potrebuje, lebo nikoho nemá. Išla sama od seba. Ako je to s nami? Robíme viac, než sa od nás očakáva v rodine, v zbore, v škole alebo v práci, alebo čakáme, aby nás niekto k tomu vyzval? Ak totiž čakáme, je možné, že sa nedočkáme. Pán Boh nás už dávno vyzval, aby sme prešli druhú míľu, v slúžení, v dávaní. Je na nás, či Ho poslúchneme.
Prajem vám všetkým mamičkám, aby vaša láska, tak ako láska Rút, bola nezištnou a trvajúcou aspoň dve míle. Väčšina skutočných mám často prejde aj stovky míľ, len aby bola svojim deťom nablízku, či už v chorobe, v skúškach, ale i v každodennom kolotoči povinností. Prajem vám, ale aj to, aby potom vaše deti a vnúčatá boli ochotné prejsť s vami spomínané míle, aby nezabudli na všetku tú lásku, nehu, starostlivosť, s ktorou ste zahŕňali svoje deti. Za opateru a nekonečnú trpezlivosť a obetavosť. Prajem vám, aby ste zo svojich detí a vnúčat mali vždy iba radosť, aby vám Pán Boh odplatil všetku vašu námahu i starostlivosť, tak ako čítame v Matúšovom evanjeliu, 6. kapitole, vo 4. verši: „a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe."