Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Bratia a sestry, v našom zbore sme sa začali v Prievidzi modliť pred Službami Božími. Stretávame sa pol hodinku pred ich začiatkom (o 9:00). Stretnutia prebiehajú v zborovej miestnosti.
Prečo sa modlíme? Pán Boh nám dal v Biblii návod ako žiť radostný a duchovne aktívny život. (To je tá práca na Jeho vinici.) Jednou z hlavných činností kresťana je modlitba. „Neprestajne sa modlite." (Prvý list Tesalonickým, 5. kapitola, 17 . verš.) Modlitba preto, lebo je to priamy rozhovor so samotným Pánom Bohom: „Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul." (Žalm 77, 2. verš.) Pán Boh nás k modlitbe vyzýva v Božom slove na mnohých miestach. Apoštol Pavel v prvom liste Tesalonickým v 5. kapitole, 17. a 18. verši píše: „Neprestajne sa modlite. Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristu Ježišovi". A v liste Galatským v 6. kapitole nás v 2. verši napomína: „Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov". Aj na spoločných modlitbách máme niesť problémy bratov a sestier.
Ako sa modliť? Sám alebo spoločne? Áno, správne sú obidve odpovede. Bohu milá je modlitba v tichosti srdca podľa Matúšovho evanjelia (6. kapitola, 6. verš): „ Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne". Ale Pán Boh nás vyzýva i k spoločnej modlitbe. V tom istom evanjeliu (18. kapitola, 20. verš) nám Pán Ježiš hovorí o minimálnom počte ľudí pri spoločnej modlitbe: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede." Pán Ježiš priamo napomínal učeníkov, keď sa nemodlili s ním v Getsemanskej záhrade (Evanjelium podľa Lukáša, 22. kapitola, 46. verš) a povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!" V Skutkoch apoštolov v 16. kapitole, 13. verši apoštol Pavel opisuje zvyk spoločnej modlitby: „A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boli zišli."
Prečo sa ešte modliť spoločne? Božie slovo nás vyzýva k spoločnej modlitbe v liste Židom, 10. kapitole, 25. verši: „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku." Prví kresťania v cirkvi spolu prežívali na spoločných modlitbách každý jeden deň (Skutky apoštolov, 4. kapitola, 32. verš): „A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša." Ako inak, ako spoločnou modlitbou by mohli vytvoriť také úžasné spoločenstvo? Žalmista nás v Žalme 34, 4. kapitole vyzýva: „Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno!" A apoštol Pavel to priamo žiada od kresťanov v 1. liste Timoteovi, 2. kapitole, 8. verši: „Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste a pozdvihovali sväté ruky bez hnevu a bez pochybovania." Prečo je tomu tak? Lebo je to ako s ohňom. Pokiaľ máte polienka na ohnisku spolu na kope budú omnoho dlhšie horieť ako keď ohnisko rozhrabete a polienka necháte horieť každé samostatne, určite omnoho skôr zhasnú. Tak je to aj s modlitbou a vierou veriaceho človeka. Ak nevyhľadáva spoločnú modlitbu a spoločenstvo bratov a sestier jeho viera môže skôr ochabnúť ako viera človeka povzbudzovaného spoločnou modlitbou a bohoslužbou.
Ďalším dôvodom spoločnej modlitby je sila a účinnosť takejto modlitby. V 2. knihe Mojžišovej (17. kapitola, verše 11. až 13.) čítame, že pokiaľ sa Mojžiš modlil, Izraelci víťazili. Ale keď mu ruky oťaželi, začali prehrávať: „A bolo, dokiaľ držal Mojžiš svoju ruku zdvihnutú, premáhal Izrael; ale keď spustil svoju ruku, premáhal Amalech. A keďže boli ruky Mojžišove ťažké, vzali kameň a položili pod neho, a sadol naň, a Áron a Húr podopierali jeho ruky, jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak stáli jeho ruky pevne až do západu slnka. Tak porazil Jozue Amalecha."
V Biblii čítame, že Izraelci sa modlili celý zbor (Žalm 107, 13.kapitola): „ A keď volali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkosti." Dokonca i sám Pán Boh nás vyzýva k spoločným modlitbám (Jeremiáš 29. kapitola, 12. verš): „Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás". V Novej zmluve tiež čítame o účinkoch a význame spoločnej modlitby v Jánovom evanjeliu, vo 4. kapitole, 23. a 24. verši: „Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť k Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Boh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde."
A ako to prebiehalo v našej evanjelickej cirkvi? Dr. Martin Luther v Malom katechizme v 3. čiastke Modlitba Pánova píše o modlitbe: „Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen." Čo to znamená "Amen"? Aby som bol istý, že takéto prosby sú môjmu nebeskému Otcovi príjemné a že ich vypočuje, lebo On sám nám tak prikázal sa modliť a sľúbil, že nás chce vypočuť. Amen, amen znamená: Iste, iste, tak sa to má stať!
A ako to prebiehalo v novodobej histórii? Keď si zoberieme ako príklad sestry Royové, ktoré boli horlivé pracovníčky na Pánovej vinici, boli aj horlivé modlitebníčky. A že modlitby prebiehali v zboroch máme zaznamenané v ich literárnych dielach. Odpoprúčam, prečítajte si napríklad dojímavý príbeh chlapca Petra od Kristíny Royovej: Peterko. (Možno aj na internete v elektronickej knižnici.) Modlenie v evanjelických cirkevných zboroch prebiehalo i za čias komunizmu, i keď bez toho, aby sa o tom veľa vedelo. Svedectvom toho sú nebohý emeritný biskup Evanjelickej cirkvi a. v. ThB. Pavel Uhorskai, ale i radoví členovia zborov brat Michal Slávka zo Starej Turej (prispievateľ do časopisu Cestou svetla), brat Ľuboš Ďuračka z Bánoviec nad Bebravou, ktorý je radovým členom ECAV v Bánovciach a bol pre mňa veľkým príkladom spoločnej modlitby v rodine i v zbore. Sú ešte mnohí ďalší, o ktorých nevieme, ale ovocie ich modlitieb sme mohli prežívať každý jeden.
Ešte jeden príklad ovocia spoločnej modlitby musím spomenúť. Je to kostol v Prievidzi. Určite si pamätáte všetci, ktorí ste chodili na biblické hodiny v rokoch 1993 až 1995, keď sme na spoločnej modlitbe prednášali Pánu Bohu problémy pri výstavbe Božieho stánku. Pán vypočul naše modlitby a dnes môžeme mať vďaka Nemu stánok Boží aj v tomto meste. Modlime sa spoločne, bratia a sestry, za duchovný stánok v našom zbore, aby sme po vzore prvých kresťanov boli jedno srdce a jedna duša. Modlime sa, bratia a sestry, lebo: „Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého." (List Jakuba, 5. kapitola, verš 16b.)