Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Kde sa dvaja, alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. (Matúš, 18. kapitola, 20. verš.)

Pán Boh dáva ľuďom do srdca túžbu po spoločenstve s Ním i túžbu po spoločenstve s bratmi a sestrami. I nám s Ivetkou (moja manželka) a deťmi Ivankou, Lydkou, Lenkou dal túžbu mať spoločenstvo s ostatnými rodinami v zbore. Po porade so sestrou farárkou a bratom dozorcom som dostal od nich povzbudenie, že je to dobrá myšlienka.
Začali sme uvažovať o vhodnom mieste, kde by bolo viac miestností, aby sme mohli byť spolu, ale v prípade potreby, aby mohli byť deti samostatne. Ako najvhodnejšie sa nám zdala fara v Zemianskych Kostoľanoch. Oslovili sme bratov a sestry, ktorí nás ochotne a s radosťou uvítali.
Ostávalo pripraviť program a pozvať rodiny. Ivetka s deťmi nacvičila piesne, pripravili sme si program, ale to by v živote bolo veľmi jednoduché, keby všetko išlo tak, ako si naplánujeme. Všetky tri dievčatá nám ochoreli. Program zvládnem aj sám, ale so spevom si neporadím. Ale aj tu Pán Boh pomohol. Moja sestra Janka sa nám o dievčatá v čase stretnutia postarala.
Neuveriteľné! Nedeľa 20. marca, 15. hodina a my máme po niekoľkých rokoch prvé stretnutie rodín v našom cirkevnom zbore. Aké bude? Príde niekto? Aká bude atmosféra? Nebude viaznuť diskusia? Ale kde sa Pán Boh prizná k svojím ovečkám, nič nie je nemožné. Postupne začali prichádzať bratia a sestry, rodiny i jednotlivci. Až sme vytvorili jednu peknú veľkú pätnásťčlennú rodinu. Na stretnutie rodín, podľa môjho názoru, by mali prísť nielen rodiny s deťmi ale aj každý kto chce patriť do rodiny Božích detí, aby sme sa spoznali a tvorili spoločenstvo.
Po privítaní, úvodnej piesni a modlitbe začalo predstavovanie. To bolo niečo úžasné. Po toľkých rokoch stereotypného stretávania sa v zbore, teraz som spoznal osobne každého, zistil som, aký je každý jeden úžasný človek, odkiaľ pochádza, odkedy je členom zboru, čo ho zaujíma a čím žije. Znova som sa utvrdil v tom, že nie vek, ale mladosť srdca, určuje mladosť nášho života. Potom nám brat Janko Pilch poslúžil výkladom na tému kresťanská rodina. Po diskusii, piesni a záverečnej modlitbe, sme sa ešte ostali dlho rozprávať o ďalších aktivitách a témach, ktoré by sme chceli spolu podniknúť a prebrať.
Keď budete, bratia a sestry, čítať tieto riadky, už ak Pán Boh dá, budeme mať po druhom stretnutí rodín, na ktorom chceme preberať obrátenie (znovuzrodenie). Verím, že sa budem poznať zase s viacerými z vás. Veľkým prínosom tohto prvého stretnutia bolo pre mňa to, že z ľudí, ktorých som poznal z videnia a vedel o nich iba to, v ktorej lavici v kostole sedávajú, sa stali moji priatelia a miesto symbolického pozdravu a podania ruky sa dnes s nimi zdravím ako s ľuďmi, s ktorými sa poznám osobne.
Prosím Pána Boha, aby som sa mohol poznať so všetkými vami, s každým, kto čítate tento článok, lebo každý ste úžasný človek a môžem sa od vás niečo nové naučiť a dozvedieť. Prosím Pána Boha, aby sme sa mohli takto poznať navzájom všetci, aby sme neboli neosobní cirkevníci, ale spoločenstvo bratov a sestier, kde sa budeme navzájom poznať a v prípade potreby si budeme vedieť pomôcť a budovať živý cirkevný zbor.
Prichádzajte preto, bratia a sestry, na služby Božie, na stretnutia rodín, na biblickú hodinu, na spevokol, deti na besiedku. Radi sa s vami spoznáme.
Pán Boh túži po tom, aby sme mali s Ním spoločenstvo, k tomu sú však potrebné ochotné srdcia a trošku času z nášho uponáhľaného života.

A toto množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna myseľ. (Skutky apoštolov, 4. kapitola, 32. verš.)