Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Zemianske Kostoľany

Milé sestry, mamky, staré mamy, babky a ostatní prítomní! Chcem sa s vami podeliť o môj pohľad na mamu. Keď sa narodí dieťatko do rodiny, je očakávané s nedočkavosťou, každá mamička mu chce dať to najlepšie. Najlepšie plienky, najlepšie mliečko, proste všetko naj... Narodením vzniká neskutočné puto lásky. A to je to prvé, čo by som chcela povedať. Čo som mohla cítiť od svojej mamičky, bola a je láska. Možno si poviete, že je to úplne samozrejmé, že mama miluje svoje dieťa. Áno, vo väčšine prípadov. Ale koľko je takých detí, ktoré lásku nepoznajú a ani ju nezažili?
Do ženskej väznice doviezli v putách dievča. Dozorkyňu upozornili, aby nikdy nešla do cely sama, pretože je veľmi nebezpečná. Dozorkyňa sa dozvedela, že toto dievča nepoznalo rodičov, vyrastalo v detskom domove. Celý čas vo väzení hľadí do zeme a má veľmi zatrpknutú tvár. Dozorkyňa odomkla celu, uväznenú pobozkala a objala. Dievčaťu vyhŕkli slzy a povedala: „Toto je prvý bozk, čo som dostala!"
To druhé, čo som mohla prijať od svojej mamy, je, že mi ukázala dobrý príklad. V každej výchove, je dôležitý osobný príklad. Bola to mamka, ktorá ma od malička vodila na Služby Božie, na detské služby Božie, ktorá sa tešila, že chodím na mládež, do spevokolu, na nácvik kresťanskej skupiny atď. Možno som niekedy venovala viac času aktivitám v cirkevnom zbore ako doma, ale nikdy som z jej úst nepočula, že jej to prekáža. Práve naopak! Vždy ma v tom podporovala. Bola to ona, kto ma učil prvé modlitby a piesne. Som veľmi rada, že to, čo som dostala od nej, môžem odovzdávať svojim deťom. Viera rodičov posvätí deti. To neznamená, že kto má veriacich rodičov, je spasený a zachránený. To znamená, že deti sa stávajú zrelými na znovuzrodenie, že sú pripravené počuť Boží hlas.
V Biblii je veľa príbehov, ktoré nám môžu byť príkladom. Ale my sa upriamime na jeden. Je napísaný v 2. knihe kráľov v 5. kapitole. Náman bol udatný náčelník armády sýrskeho kráľa a mal chorobu zvanú malomocenstvo. Malé otrocké dievča z Izraela, ktoré slúžilo Námanovej manželke, jej povedalo o Božom prorokovi v Samárii, ktorý by mohol Námana uzdraviť. Preto sýrsky kráľ poslal Námana do Izraela.
Keď Náman prišiel do domu proroka Elizea, ten k nemu poslal svojho sluhu. Elizeov sluha povedal Námanovi, aby išiel a umyl sa v rieke Jordán sedemkrát a bude uzdravený. Náman bol veľmi nahnevaný, že Elizeus nevyšiel von a nemodlil sa za neho a okrem toho, Náman povedal, že rieky Sýrie sú lepšie než rieka Jordán. Keď odišli, Námanov sluha presvedčil svojho nahnevaného pána, aby urobil tak, ako mu prorok povedal. Náman sa umyl sedemkrát v Jordáne a bol úplne uzdravený. Šťastný Náman sa vrátil k Elizeovi a povedal mu, že teraz verí, že Boh Izraela je jediný Boh.
Ako sa Náman dozvedel o prorokovi Elizeovi? Bola to malé izraelské dievča, ktoré bolo v otroctve, ďaleko od domova, od rodičov. Odkiaľ asi vedelo o prorokovi a o Bohu, ktorý môže liečiť a uzdravovať? Od rodičov. Tí jej zasiali semienko viery a ona nebojazlivo svedčila o uzdravujúcej Božej moci. Malé dievča, v Biblii sa dokonca nespomína ani jej meno, a predsa jej svedectvo je jasné.
Najmä vy starší mi možno dáte za pravdu, že mnohé veci v živote pochopíme až vtedy, keď ich prežijeme. Aj ja už vidím s odstupom rokov mnohé veci v iných súvislostiach a mnohé situácie, ktoré som s mamkou prežila chápem až teraz, keď som ja sama mamou. Neustále je mi však vzorom v tom, s akou dôverou zvládla situácie života. V chorobách, v problémoch, stále s Božim pokojom. Aj ked sme vzdialené stovky kilometrov, predsa každý deň cítim jej blízkosť a keď potrebujem tak aj radu.
Ďakujem Pánu Bohu za moju mamku a prosím o jej ochranu a požehnanie. Nech Pán požehná aj vás, milé mamky, staré mamky, aby ste boli milované a užitočné tam, kde vás Pán postavil.